V pohanskej tradícií v čas Imbolcu (2. Februára) na štyridsiaty deň po Zimnom Slnovrate nadchádza príležitosť uvedomiť si, že hoci zima ešte vládne v plnom rozsahu, deň je svetlejší a kdesi vo vnútri Zeme, pri korienkoch rastlín, sa prebúdzajú energie rastu a sily, ktoré sa prejavia na jar. Navonok teda príroda spí, ale v jej hĺbke sa už Kolobeh roka poposunul k ďalšiemu ročnému obdobiu. Začínajú sa rodiť jahniatka a kmene stromov sa pomaly nalievajú novou miazgou. Na svoj pomyselný trón nastupuje bohyňa Brighid, ktorá je archetypom panny, nevinnosti a nádeje. Imbolc je presným opakom sviatku Lughnashad a je to jeden zo 4 hlavných pohanských sviatkov. Jeho farbou sú: biela, oranžová, zelená.
HROMNIČKY
Hromnice v kresťanskej tradícií (1. Februára) sa spájajú s návratom Svetla a tiež so zasvätením sviečok, ktorých plameň potom po celý rok chráni domácnosť pred búrkami a všetkým zlým. Sviečky Hromničky sa vyrábali zo včelieho vosku, a tak boli Hromnice aj dňom včelárov. Gazda po návrate z kostola obchádzal s posvätenou sviečkou trikrát všetky úle, aby mal hojnosť medu a aby boli včely chránené pred zlodejmi.Traduje sa, že plamene hromničných sviečok údajne očisťujú duše mŕtvych. Niekedy sa tiež dávali do rúk ťažko chorým alebo sa zapaľovali pri posteli umierajúceho. Babky korenárky s hromičkami čarovali a odoberali nimi choroby.
Jedlo:
Na Hromnice sa na Slovensku jedli dlhé rezance posypané mäkkou praženicou, tzv. figou. Dlhé preto, aby konope a ľan vyrástli čo najvyššie…
Povery:
Na Hromnice nemali ženy šiť, lebo hroty ihly by pritiahli blesk a dom by mohol vyhorieť.
Takisto bolo v tento deň zapovedané kliať, tancovať, či bujaro žartovať, lebo tí, ktorí by zákaz porušili, by vraj umreli bez svetla.
Hovorí sa, že ak po skončení Januára odtrhnete čo len jednu snežienku, budete po celý rok šťastní. S kytičkou za rána natrhaných snežienok sa dá aj čarovať. Stačí ju previazať červenou šnúrkou a hodiť do tečúcej vody, potoka, pričom je potrebné s privretými viečkami zašepkať meno milovanej osoby. Ak prúd kytičku nesie ďalej, osoba, na ktorú sme mysleli, s nami vo vernej láske ostane celý život. Ale ak kytička uviazne pri brehu, znamená to, ža na svoje ľúbostné poblúznenie môžme zabudnúť.
Magický rituál:
Pôvodne šlo o tajný sviatok žien, muži boli z rituálu vylúčení. Ženy sa odoberali do posvätného hája, aby sa poklonili Bohyni Brigid. Magické tance v kruhu a prednášanie magických prehovorov mali vyzdvihnúť ženskosť a osláviť trojakú povahu vnútorného ohňa, a to oheň (svetlo) uzdravenia, ktorý spaľuje všetko choré a má očistný charakter, oheň hrejivej energie, ktorá vyživuje a uspokojuje telo, a oheň poznania a inšpirácie, ktorý tlie v každom z nás, ale nie každý mu dovolí, aby sa rozhorel naplno.
Bohyňa Brighid
Brighid bola dcérou boha Dagda, jedného z najväčších keltsko – írskych bohov. Brighid bola bohyňou poézie a lásky, bohyne žien, nositeľka proroctiev a snov, pozorovateľka veľkých osudov, strážkyňa budúcnosti, tá, ktorá dýcha v rákosí, vetra, srdciach mužov a žien a v mysliach básnikov … Legenda hovorí, že keď sa Brighid narodila, od vrcholku jej hlavy až k nebesiam sa týčil ohnivý stĺp. Narodila sa pri východe Slnka a dom jej rodiny vtedy vyzeral ako v jednom plameni, prisudzuje sa jej ohnivá povaha. Vo svojej najdávnejšiej inkarnácii bola bohyňa Brigid pozývaná „Plameňom Írska“ – Ohnivým šípom: Breo-Saighit. Po dlhé stáročia bol v jej svätyni v Kildare, udržiavaný večný oheň. Tento večný oheň, ktorý horel v ohrade, kam nesmel vstúpiť žiadny muž, bol udržiavaný devätnástimi kňažkami, dcérami ohňa. Tento večný oheň bol nepretržite strážený a udržiavaný, prikladaním posvätných vetiev hlohu, až do doby, kedy bola Brigid cirkvou vyhlásená za svätú. Kresťanstvo zvíťazilo a vytesnil pohanské kulty, kňažky sa stali mníškami. Avšak dňa 2. 2. 1996, v deň sviatku Imbolc, bol oheň v Kildare znovu zapálený brigediánskou mníškou, sestrou Mary Minchinovou, údajne oheň stále horí. Tak, ako je Brigid patrónkou tohto posvätného ohňa, tak je tiež patrónkou ohňa domáceho krbu a ohňa kováčskej vyhne.
Brighid – patrónka posvätných vôd a studní a oviec
V druidských rituáloch je Brighid uctievaná sviecami pri centrálnej studne, ktorá bola zdobená kvetmi a zelenými konármi. Často boli u tejto studne obetované mince a rôzne strieborné predmety. Mnoho Brigidiných posvätných studní doteraz existuje, niektoré sú jej zasvätené už tisíce rokov. Legenda hovorí, že vody z týchto studní sú liečivé a vylieči všetky druhy chorôb.
S bohyňou Brighid sa spája tiež zvyk nosenia slamených neviest, malých slamených bábik oblečených do bielych šiat, s ktorými dievčatá obchádzali v dedine a koledovali „pre nich“ drobné darčeky. Ďalším symbolom Imbolcu je Brigitin kríž, viazaný zo slamy alebo vetvičiek, ktorý sa pre ochranu vešal na domové dvere. Ale poznáme aj prípady, kedy boli tieto kríže zapaľovanie a vyhadzované k nebu, aby posilnili a oslávili slnka. Súčasťou osláv bolo aj zapaľovanie malých ohnísk pred domami alebo sviečok v domoch, ako ochranný a očistný prvok. Bohyňa Brighid bola tiež patrónkou chovu oviec, Február je totiž dobou, kedy sa rodia jahňatá a vďaka tomu sa dá chudobný jedálniček vylepšiť práve ovčím mliekom. Ovčie mlieko však nebolo len vítaným spestrením, ale niekedy tiež poslednou možnosťou, ako prežiť, ak začali dochádzať zásoby.
Pohanská bohyňa Brighid a kresťanstvo
Bohyňa Brighid bola natoľko obľúbená, že ju z povedomia ľudí nedokázalo vytesniť ani nastupujúceho kresťanstva. Preto bola okolo roku 453 cirkvou uznaná za svätú (sv. Brigit). Na Hebridách je Brighid známa ako Kristova opatrovateľka – nevlastná matka, čo jasne poukazuje na miešanie kresťanského a pohanského vplyvu. Ako nevlastná Kristovho matka je samozrejme mimoriadne ctená, pretože nevlastní rodičia mali v keltskej spoločnosti osobitné postavenie – vyššia, než skutoční rodičia, vzťah s nimi bol pokladaný za obzvlášť posvätný.
Ak citíte hlboké spojenie s posvätnou energiou bohne Brighid, tak neváhajte a navštívte náš chrám bohyne Brighid, ktorý vedieme od roku 2013.
Prajeme vám požehnaný Imbolc/Hromnice.
