Jar sa mení na leto, príroda kypí životom, všetko je plné štiav a peľu. Dni sú dlhé, noci krátke a s letným slnovratom prichádza najkratšia noc roka, noc plná veselia, roztopašností, ale i kúziel. Deň letného slnovratu nie je totožný s dátumom svätojánskej noci, ale opäť ide iba o malý posun, ktorý vznikol pri pokresťančovaní pohanských sviatkov. 

Letný slnovrat je jedným zo sabatov, ktorým oslavujeme časť roka, ktorá praje pestovaniu, bylinnám, plodnosti a celkovej hojnosti. Čas letného slnovratu je 20.-21. Júna. Je to čas, kedy Slnko dosahuje svojho zenitu a dáva Zemi najviac tepla a svetla.? Po letnom slnovrate nastáva, noc spojená zo svätým Jánom, ktorú poznáte ako Svätojánska noc, ktorá nastava podľa kresťanského kalendára 24. Júna.

V pohánskej tradícii majú rituály tohto sviatku svôj pôvod ešte v keltsko-germánskej tradícii (je známy aj pod názvom Litha). Počas slnovratu sa vlastne ohňom oslavovalo slnko a slnečné božstvá, napríklad severský Baldur, rímska bohyňa Juno, grécka Héra a iné. V ohni sa spaľovali obetné dary na posilnenie úrodnosti polí a lúk a oheň tiež očistoval a zaháňal všetky nečisté sily. Ľudia pociťovali potrebu uctiť si prírodu, kedže prichádzal čas dozrievania chutných a štedrých darov, ale aj čas hrozivých letných búrok a prudkých dažďov..

V kresťanskej tradícií kresťania oslavujú sviatok narodenia starozákonného proroka Jána Krstiteľa, syna postarších bohabojných manželov Zachariáša a Alžbety, ktorého príchod na svet zvestoval archanjel Gabriel. Ján žil skromne postovníckym životom na púšti na neskôr na brehu rieky Jordán rozprával ľudom o príchode spasiteľa, vyzýval ich na pokánie a krstil ich. Keď za ním prišiel Ježiš, spoznal ho a pokrstil. Jánov osud zavŕšil kráľ Herodes, ktorý mu dal na žiadosť svojej nezákonnej ženy herodiady a jej dcéry Salome sťať hlavu.

Oheň?
So svätojánskou nocou, ktorá je 24. Júna. sa spája hlavne tradícia zapaľovania ohňov. Ich príprava sa nesmela podceniť, zbieralo sa do nich deväť druhov dreva a starostlivo sa vyberalo aj ich miesto. Zakladali sa na vrcholku najbližšieho kopca či blízko prameňov a studničiek. Skrátka tam, kde existovalo nejaké pomedzie, teda prírodná brána do magického sveta. Keď sa ohne rozhoreli, spievali sa svätojánske piesne a tí najodvážnejší preskakovali vatry vo viere, že oheň má očistnú silu. Niekedy oheň preskakovali aj mladé páry, a ak preskok zvládli bez toho, že by sa museli pustiť, potom ich určite čakala svadba. Koho oheň oblízol, ten sa mohol tešiť na mimoriadne štastie. V tomto ohni sa tiež zapaľovali rúzne vetvičky a halúzky, ktorými sa potom prechádzalo ponad dobytok, aby bol zdravý.

V niektorých krajinách ľudia pred jánskov nocou zahasili všetky ohne a obnovovali ich až trieskou zo slnovratového ohňa, keďže sa verilo v jeho mocný očistný a ochranný účinok. Zvyčajne sa potom použil ešte aj popol z pahreby, ktorý sa rozprášil po poli na podporu dobrej úrody. Niekedy k svätojánskym oslavám patrilo aj kotúľanie zapálenách drevených kôl dolu kopcom, ktoré tak isto pripomínali slnčený kotúč. Alebo sa namáčali do kolomaže rúčky metiel, podpaľovali sa a vyhadzovali vysoko do vzduchu. Keď planúca vatra spôsobila, že sa máj zrútil do plameňov, ten najšikovnejší z prítomných mal veniec z vrcholku zahrániť, pretože sa v ňom sústredila magická moc. 

Zaujímavé bolo to, že ľudia bytostne spojení s rytmami prírody verili, že v lete na čistinkách tancujú víly a škriatkovia a v plamienkoch ohňa možno zazrieť chvostíky duchov ohňa – salamandrov. V túto noc tiež mohli byť vyslobodené zakliate panny, z jazier sa ozývalo čudesné zvonenie a mládenci, ktorí sa túlali horou a hľadali skrytý poklad, kedže na Jána sa údajne otvárala zem, si ľahko mohli omylom priviesť do chalupy namiesto driečnej dievčiny potmehúdsku rusalku.

Magický rituál
Svätojánska noc je príležitosťou osláviť leto, ale aj precítiť ľudskú spolupatričnosť a pokoru voči prírode, od tohto momentu sa pravidelný ročný kolobeh začne preklápať k svojej tmavšej polovici, a hoci je všetko navôkol na vrchole síl, dni sa pomaličky začnú skracovať. jedným to zaužívaných rituálov je aj prírodný kúpeľ. Traduje sa, že čisté vody zázračných studničiek, jazierok či potokov majú počas svätojánskej noci deväťnásobnú silu, ľudia k nim preto putovali aj z väčších vzdialeností, aby sa na brieždení umyli v ich živej vode.

• Ako ochrana pred zlými duchmi, v blízkosti zátok pôsobí zväzok myrty vo vačku.
• Ak sa chcete strániť prízračného prenasledovateľa, prekročte potok, alebo bystrinku.
• Pre dosiahnutie všeobecného prospechu a úspechu zapálte žltú, alebo zlatú sviecu, potrite ju nechtíkovým olejom zo slovami :„V mene Boha a Bohyne počas svätojánskej noci, dajte mi bohatú úrodu a prospech z každého mojho konania a doprajte mi ochutnať ovocie mojej práce. V mene Bohyne a Boha a tak sa staň!“

Byliny nazbierané počas svätojánskej noci majú mimoriadnu silu, tak liečivú ako aj magickú. Na magické účely vo veciach lásky sa na Jána tešila obľube traslica prostredná, slezinník červený, či pamajorán. K svätojánskej noci patria tiež harmanček, myší chvost, nechtík, palina, plavúň, ľubovník bodkovaný, nazývaný aj krv svätého Jána, preto keď puky jeho žltých skvietkov postláčame medzi prstami, zafarbia nám ich dočervena.. Z tejto bylinky sa vyrába tzv. jánsky olej, ktorý ma veľkú moc, keď ľubovník nazbierate presne na Jána.

Jánsky olej sa v našich končinách pripravuje oddávna a vždy bol neodmysliteľnou súčasťou domácej lekárničky našich predkov. Je výborným prostriedkom najmä na liečenie bežných problémov kože všetkých druhov. Potretie jánskym olejom uľaví od bolesti a zabráni zápalu pri drobných poraneniach – odreninách, zadretých trieskach, uhryznutiach a rezných ranách. Olej napomáha hojeniu pooperačných rán, kde odstraňuje bolesť a urýchľuje regeneráciu. Popáleniny pod obkladom z jánskeho oleja menej bolia a hoja sa podstatne rýchlejšie. Olej priaznivo pôsobí aj na pokožku spálenú slnkom.

Užite si oslavy letného slonovratu, vybenite na lúky, preskakujte ohne a tešte sa z príchádzajúceho leta.

Požehnaný letný slnovrat a svätojánsku noc praje Avalon Magic

Článok je duševným vlastníctvom Avalon Magic a je zakázané ho širiť bez udania autora.